Všetko je v škrupine.

Autor: Ľubica Slováková | 29.2.2016 o 16:46 | (upravené 26.3.2016 o 15:58) Karma článku: 3,92 | Prečítané:  200x

Osamelí bežci. Začali vo mne vlastný beh. Ten slobodný zrod niečoho, čo zreje a vyvíja sa. Intenzívny pohyb myšlienok, otvorenosť a bezhraničnosť.      

Modrý vrch

Škrupina sa tiahne povrchom a miestami, kde to praská prenikám dnu. Do podstaty. Pod povrchom nemusí rásť modrý vrch. Možno ani neexistuje. Cítim slobodu. Mala som šestnásť. Bežím smerom zrodu vlastného človeka. Ako mláďa. Divoké a nespútané.

Všetko je v škrupine

Bežala som ako Vy. Krajinou ľudskosti. Nachádzala som v sebe vlastný nekonečný rozmer. Pamätám sa na ten pocit slobody. Všetko bolo v škrupine. Prenikala som dovnútra, rodila sa znovu a znovu, až som dospela. Beh sa spomalil, sila ďalšieho zrodu slabla.

Život

Možno som stála na vrchole Modrého vrchu. Predo mnou obraz skutočného života. Vybrala som si. Krajina ľudskosti to nie je. Realita silnejšie formuje človeka. Beh je iný, stratila som slová.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?